Havran čierny je spevavec z čeľade krkavcovitých.
U nás hniezdi vo väčších alebo menších kolóniách, v lesíkoch, v parkoch, na cintorínoch, ale aj v budovách (vo vežiach). Staré vtáky majú okolo zobáka sivobielu lysinku, ktorá mladým vtákom chýba.
Samica znáša koncom marca až začiatkom apríla 3 – 5 vajec, na ktorých sedí 18-19 dní. Mláďatá vyletujú koncom mája až začiatkom júna. Havrany sa živia rastlinnou aj živočíšnou potravou, okrem toho aj zdochlinami, rozličnými odpadkami, vajíčkami a mláďatami vtákov a malých cicavcov.
Tieto vtáky sa nachádzajú inteligenčne niekde medzí šimpanzmi a delfínmi. Pri jednom logickom teste dostal havran viac jedla vtedy, keď potiahol reťaz a prichytil ju pazúrom. Mnohé havrany to pochopili na prvýkrát, iné do 30 sekúnd.
Vo voľnej prírode havrany zhadzujú na ľudí kamene, keď sa až príliš blízko priblížia k ich hniezdam, dokážu skúseným rybárom ukradnúť ulovené ryby a dokážu hrať mŕtvych, pokiaľ chcú od potravy odlákať ostatné zvieratá. Ak havran vidí, že ho pozoruje iný havran počas toho, ako schováva svoju potravu, tvári sa, že ju „akože“ skrýva. Funguje to však len niekedy pretože hav- rany sú príliš šikovné a dokážu odhaliť aj tento ťah. Havrany v zajatí sa dokážu naučiť rozprávať lepšie ako niektoré papagáje. Je to šikovník.